Poľovnícky raj princa Eugena
V roku 1725 získal princ Eugen Savojský, vtedy 62-ročný vojvodca, jednoposchodový renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a poveril architekta Johanna Lucasa von Hildebrandta vytvoriť prestavbou kaštieľa na reprezentatívne poľovnícke sídlo.
Prepychové zariadenie
Zámocká budova bola tým pádom predĺžená o dve nové krídla smerom na zapád. Do smrti princa Eugena v roku 1736 bolo na stavbe zamestnaných asi 800 remeselníkov, ktorých úlohou bolo mimo iného aj vystavať širokosiahlu záhradu na siedmich terasách. Na severnej strane zámockého areálu bol postavený aj hospodársky statok, ktorý sa mal starať o zásobovanie celého zámku.
Na prvom poschodí zámku Schloss Hof sa nachádzal princov obytný apartmán i prepychový apartmán, 13 hosťovských izieb, kaplnka a slávnostná sála. Na výstavbu a veľkolepé zariadenie týchto zámockých miestností boli najatí tí istí umelci, ktorí svojím umením skrášlili medzi iným aj zámok Belvedere vo Viedni. Medzi nimi boli interiérový dekoratér Claude Le Fort du Plessy ako aj štukatéri Santino Bussi a Alberto Camesina.
Veľkolepé dedičstvo a opulentné slávnosti
Keď princ Eugen vo veku 73 rokov zomrel, zdedila jeho celý majetok jediná žijúca príbuzná, neter Anna Viktória Savojská, a tým sa stala jednou z najbohatších žien Európy. Dva roky po prevzatí dedičstva si kňažná vzala o 18 rokov mladšieho princa Jozefa Fridricha Saského-Hildburghausenského, ktorému darovala zámky Hof a Niederweiden. Hoci sa manželský pár neskôr rozviedol, zostali tieto majetky vo vlastníctve princa Jozefa Fridricha, ktorý svoje moravské zámky využíval ako dejisko veľkolepých opulentných slávností.
Jeho posledná veľká slávnosť sa konala v roku 1754 na zámku Schloss Hof a pomocou týchto honosných radovánok chcel princ Saský-Hildburghausenský zaujať viacero bohatých potencionálnych kupcov. Počas troch dní trvania slávnosti ohúril princ svojich čestných hostí, Máriu Teréziu s jej manželom Františkom Štefanom Lotrinským, pôvabnými divadelnými, hudobnými i opernými predstaveniami. Toto neúnavné úsillie hostiteľa ponúknuť svojim hosťom najväčší možný prepych a umelecký zážitok prinieslo svoje ovocie. O rok neskôr získala Mária Terézia zámok Schloss Hof a darovala ho svojmu manželovi.
Vo vlastníctve Habsburgovcov – vdovské sídlo Márie Terézie
Krátko po kúpe zámku sa v ňom uskutočnilo niekoľko zmien – niekdajšie súkromné miestnosti princa Eugena mali teraz slúžiť cisárskemu páru, a preto boli zariadené novým nábytkom. Cisár František Štefan strávil na zámku Schloss Hof každý rok aspoň niekoľko týždňov až do svojej smrti v roku 1765. Buď sem chodil na poľovačku, alebo s manželkou Máriou Teréziou a ich deťmi „odľahčiť dušu od ťarchy vládnutia“, ako to stojí na nápise na fasáde zámku smerom k záhrade.
Širšie zmeny sa na zámku uskutočnili v 70-tych rokoch 18. storočia pod vedením architekta Franza Antona Hillebrandta. Na zámku nechal pristavať druhé podlažie pre ďalšie hosťovské izby. Miestnosti takzvanej belétage (prvé poschodie) dal zrenovovať v štýle klasicizmu a v južnom trakte vystaval apartmán v prevažne smútočnej šedo-bielej farbe pre Máriu Teréziu, ktorá medzitým ovdovela. Táto fáza prestavby odovzdala zámku jeho konečný výzor, ktorý sa dodnes zachoval.
Učilište c. a k. armády na zámku
Po smrti Márie Terézie v roku 1780 sa ďalšie generácie rodu Habsburgovcov už priveľmi nezaujímali o svoju letnú rezidenciu na Moravskom poli, a tak pre nedostatok záujmu začalo sídlo chátrať.
V roku 1898 sa cisár František Jozef I. rozhodol prenechať zámocký areál vojenskej správe, ktorá na zámku zriadila Vojenský inštitút jazdectva a jazdy. Predtým než sa na zámok armáda presťahovala, sa z neho odpratal všetok inventár. Tak sa všetky umelecké predmety, ako nábytok, záhradné sochy a aj kované prepychové brány, previezli v 200 železničných vagónoch do Viedne a v nasledujúcich dvoch desaťročiach sa využili na zariadenie iných bohatých cisárskych zámkov.
Najvýraznejšou zmenou tohto obdobia bola výstavba dvoch jazdiarní na prvej terase zámockého areálu.
Záchrana pred schátraním
Po rozpade Rakúsko-Uhorska prešlo vlastníctvo do štátnych rúk. Pre zámok Schloss Hof sa však veľa nezmenilo – vojenská správa ho mala naďalej vo svojom područí, len uniformy vojakov sa zmenili. Po odchode c. a k. kavalérie sa sem nasťahovalo rakúske spolkové vojsko, po anšluse ho vystriedalo vojsko nemeckého wehrmachtu a po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 napokon zámok obývali vojaci Červenej armády.
Väčšie reštauračné práce a opravy prebehli na zničených a schátraných zámkoch Schloss Hof a Niederweiden v roku 1986 pri príležitosti dolnorakúskej krajinskej výstavy „Princ Eugen a barokové Rakúsko“ (Prinz Eugen und das barocke Österreich).
Rozsiahla sanácia respektíve rekonštrukcia oboch zámkov sa začala v roku 2002, kedy sa založila štátna spoločnosť Marchfeldschlösser Revitalisierungs- und Betriebsges.m.b.H. Tá sa v roku 2015 zlúčila so spoločnosťou Schloß Schönbrunn Kultur- und Betriebsges.m.b.H., pod ktorej záštitou sa zámok momentálne nachádza.
