Preskočiť priamo na obsah stránky
MORE LOCATIONS FROM Schloss Schönbrunn Kultur- u Betriebsges.m.b.H
Schloss Hof
Nádherné Miesto

Záhrada

Záhradný raj 

Strmý svah smerujúci na východ k nivám Moravy, ktorý sa tu pôvodne nachádzal, ponúkol princovi Eugenovi vynikajúce podmienky na vystavanie záhrady podľa francúzskeho vzoru. V priebehu niekoľkých rokov sa tak pod vedením záhradného inžiniera Antona Zinnera uskutočnil stavebný plán jednej z najvýznamnejších záhrad v nemecky hovoriacom priestore. Stredom záhrady od západu na východ prechádza myslená os, na ktorej sú postavené záhradné fontány. Os zrkadlovo rozdeľuje každú záhradnú terasu na dve rovnaké časti.

Detailne navrhnutá plejáda sôch od sochára Johanna Christopha Madera tematicky vzdáva úctu zámockého pánovi princovi Eugenovi. Do záhradných fontán a aj na polievanie rastlín sa privádzala voda pomocou podzemného potrubia z veľkých rybníkov v neďalekej dedinke Groissenbrunn.

V 19. a 20. storočí sa stav  záhrady významne zhoršil. Obnovu niekdajšieho vzhľadu záhrady umožnili tri významné pramene – vyobrazenia areálu zámku Schloss Hof od talianskeho maliara Bernarda Belotta, nazývaného aj Canaletto. Mária Terézia si uňho objednala obrazy v roku 1760, čiže ešte pred klasicistickou prestavbou.

Náhľady záhradných terás na preklikanie

Prvá terasa


Amber Queen

Prvá terasa

Na začiatku prvej terasy sa pôvodne nachádzala hlavná vstupná brána do zámockého areálu, ktorú zdobili súsošia s vojenskými trofejami. Dnes sa tu nachádzajú dve veľké jazdecké haly so sivými strechami z 19. storočia, pristavané vedľa konských stajní z čias princa Eugena.

V južnej stajni sa nachádza lapidárium, zbierka zachovaných torz kamenných záhradných sôch, spolu s fotodokumentáciou o revitálizácii zámku Schloss Hof.


Neptúnová fontána

Pôvodná baroková fontána z čias princa Eugena sa v 19. storočí odstránila. Na zrekonštruovanej fontáne tak niektoré časti chybajú, a to predovšetkým stratené súsošie antického boha mora Neptúna s delfínom.

Sprava i zľava zdobia fontánu súsošia s motívom mýtického boja medzi Herkulom a gréckym obrom Anteom, v ktorom bájny hrdina porazí svojho súpera vďaka sile a umu. Tento motív mal symbolicky poukazovať na obdobné cnosti majiteľa zámku.


Druhá terasa


Blume

Druhá terasa

Na ploche druhej terasy sa rozpriestiera celá budova zámku. V 18. storočí ju k tomu po obidvoch stranách zdobili takzvané parterres de broderie, záhony kvetinových brodérií, zodpovedajúce zásadam baroka. Základom brodérií bol krušpán tvoriaci hlavné línie vzorov, farebný štrk ako výplň a napokon mnoho kvetov. Záhony tak svojou kompozíciou pripomínali vzory na vyšívanie. Dnes môžu návštevníci zámku využívať tieto lúky na piknik a rekreáciu.

Tretia terasa


Dritte Terrasse

Tretia terasa

Od tretej terasy sa návštevníkom otvára široký výhľad na nivu Moravy a slovenskú krajinu. Na terase sa rozprestierajú kvetinové záhony brodérií, parterres de broderie, pripomínajúc živý koberec. Tieto kvetinové plochy – arabesky – kontúrované krušpánom a vyplnené štrkovými kamienkami sú typickou črtou barokovej záhrady.



Cybéliina fontána 

Stredobodom tretej terasy je fontána so sochou Cybélie, antickej bohyne zeme a plodnosti, ktorá sedí na levovi. Vládkyňa prírody bola v barokových záhradách obľúbeným motívom – jej postava bola stelesnením rastlinného sveta i ríše zvierat.



Jaskynná fontána (grota)

Dve konkávne vinúce sa schodištia vedú k jaskynnej fontáne, či grote. Táto fontána s troma výklenkami je záchovaná v pôvodnom stave z čias princa Eugena. V jej vonkajších výklenkoch sa nachádzajú dve sochy predstavujúce významné okolité rieky, Dunaj a Moravu.



Brána pred jaskynnou fontánou

Prekrásna železná brána prepája jaskynnú fontánu so štvrtou úrovňou záhrady. Tento skvost kováčskeho umenia bol vyhotovený okolo roku 1730 v dielni majstrov Christiana Kremera a Johanna Georga Oegga. Na svetovej výstave v Antverpách v roku 1895 bola táto brána vystavovaná ako jedinečný príklad tuzemského remeselníckeho umenia.


Štvrtá terasa


Rosa Tulpen

Štvrtá terasa

Štvrtá záhradná terasa sa vinie pozdĺž vysokého múru, ktorého základy pochádzajú ešte zo 17. storočia. Na jeho oboch stranách sa nachádzajú dve bašty, ktoré pripomínajú pôvodnú funkciu zámku ako pevnosti. Tieto pozostatky pevnosti poslúžili kompozícii záhrady ako opora pre špaliere ovocných stromov.



Schody so sfingami

Po stredovej osi štvrtej terasy vedú na ďalšiu úroveň záhrady prepychové schody ozdobené na hornom konci sochami sfíng. Tieto antické mytologické postavy zobrazované napoly ako zviera a napoly ako človek sú klasickými postavami strážcov a sú neodmysliteľným prvkom barokovej záhrady. Dolný koniec schodov zdobia kamenné vázy s reliéfmi, na ktorých sú vyobrazení antickí bohovia symbolizujúci štyri živly.



Alegórie štyroch ročných období

K štandardnej kompozícii barokovej záhrady patrili alegorické sochy štyroch ročných období. Na zámku Schloss Hof sa takéto sochy nachádzajú pri vonkajších rampách zvažujúcich sa od štvrtej smerom na piatu terasu. Tieto rampy nahradili pôvodné schody z 18. storočia.


Piata terasa


Kaiserkronen

Piata terasa

Pre vonkajšie plochy piatej terasy sú dnes charakteristické aleje gaštanov a líp s rovnako zastrihnutými korunami. Rady gaštanov pôvodne obklopovali široké pergoly, v ktorých boli integrované štyri záhradné pavilóny. Pergoly, chodbičky vyhotovené z drevených stĺpov porastenými popínavými rastlinami, ponúkali v záhrade tienisté miesto a spolu s majestátnymi besiedkami patrili vo všeobecnosti k najdrajším vybaveniam záhrady. V 19. storočí sa zo zámockej záhrady odstránili, avšak základy besiedok sú viditeľné podnes.

Po oboch stranách stredovej osi sa nachádzajú aj takzvané parterres à l'angloise, trávnaté plochy obklopené záhonom kvetov, ktoré sú vernou reprodukciou štýlu okolo roku 1800.


Veľká kaskáda

Veľká kaskáda bola priestorovo ale i myšlienkovo ťažiskom záhrady. Na obidvoch krajoch fontány sa nachádzali súsošia odkazujúce na princa Eugena, ktoré sa zachovali podnes. Južné súsošie zobrazuje v osobe boha vojny Marsa, ktorého korunuje bohyňa víťazstva, princa Eugena ako úspešného vojvodcu. Severné súsošie, Herkules v sprievode alegorickej sochy štátnictva, je symbolom princovej diplomatickej roly.

V roku 1843 sa Veľká kaskáda zbúrala a na jej mieste sa vybudoval oporný múr. Momentálne sa však fontána rekonštruuje, jej dokončenie je naplánované na jeseň 2017.


Šiesta terasa


Sechste Terrasse

Šiesta terasa

Bosket, čiže miesto podobné lesíku obkolesené živým plotom z poľného javora, ukrýva intímne výklenky s lavičkami na oddych. Smerom k stredu terasy sa odtiaľto tiahnu lipy s korunami zastrihnutými v tvare včelieho úľa – typický prvok barokovej záhrady. Dve veľké parterres à l'angloise (trávniky s kvetovým lemom) zvýrazňujú vertikálnu stredovú os záhrady.



Malá kaskáda

Malú kaskádu obklopujú dve konkávne zvažujúce sa rampy, ktoré nechala zriadiť Mária Terézia. Na jej priečelí sa nachádza maskerón (motív podobný ľudskej tvári, priam grimase), ktorý chrlí vodu ponad dve kaskády do dolnej nádrže fontány. Pôvodná fontána z čias princa Eugena bola v 19. storočí zasypaná, ale v roku 2010 sa vďaka zachovaným základom zrekonštruovala.


7. terasa


Gelbe Tulpen

7. terasa

Posledná záhradná terasa zaberá najväčšiu plochu záhrady. V jej strede ju rozdeľujú križujúce sa cesty na štyri pravouhlé časti, ktoré dnes pozostávajú z divo rastúcich lesných plôch. Pôvodne tu boli boskety ukrývajúce takzvané boulingrins, hlbšie položené trávnaté plochy.



Oktogonálna fontána

Na križovatke ciest siedmej terasy sa nachádza fontána s osemuhlým pôdorysom. Jej stredové súsošie tvoria traja putti s delfínom chrliacim vodu. Vodomet oktogonálnej fontány, ktorý bol zhotovený výlučne pomocou prirodzeného tlaku vody v dôsledku klesajúcich terás, sa v 18. storočí tešil veľkému obdivu.



Moravská brána

Prepychová zo železa kovaná brána s nádhernými ozdobnými ornamentmi z dielne majstrov Johanna Georga Oegga a Christopha Kremera je záverečnou korunou celej záhrady. Na hornom špici brány sú rozpoznateľné iniciály princa Eugena a jeho kniežacia koruna. Vojvodcu princa Savojského pripomínajú aj skupiny trofejí a antickí bohovia Merkúr a Mars.


Orangerie

Oranžérie 

Na elegantnú prezentáciu botanických skvostov zo zbierky princa Eugena zriadil architekt Johann Lucas von Hildebrandt oranžériu, pozostávajúcu z dvoch zrkadlovo postavených skleníkov s priliehajúcimi záhradami.

Architektúra oranžérie je typická pre vtedy moderný stavebný sloh, južná strana skleníkov je totiž prevedená ako čisto dreveno-sklenená konštrukcia. Moderné bolo aj vykurovanie horúcou vodnou parou, ktoré funguje dodnes. V podzemných komorách sa ohrieva voda pomocou veľkých pecí a systémom rúr vedúcich vo vnútri podlahy sa horúca para dostáva do miestnosti cez štvorcovité otvory s poklopmi.

V roku 1757 sa západný skleník prestaval na obytnú budovu pre služobníctvo a v 19. storočí ho nasledoval východný skleník. V dôsledku revitalizácie zámku Schloss Hof od roku 2002 sa podarilo prinavrátiť obom oranžériám ich pôvodný vzhľad.
Vo východnom skleníku tak rastliny dnes prezimovávajú ako kedysi za čias princa Eugena a počas leta sa vystavujú v záhradách oranžérií.

Späť na hlavnú navigáciu

Súhlasím s tým, že tento web používa cookies pre analýzu.

Zistiť viac